OFILME

Film Il Boemo

Vojtěch Dyk vo výpravnom životopisnom filme režiséra Petra Václava o Josefovi Myslivečkovi, najslávnejšom českom hudobnom skladateľovi 18. storočia. Tento syn pražského mlynára sa napriek očakávaniu rodiny vydal za svojím snom do Talianska, ktoré bolo v druhej polovici 18. storočia svetovým centrom opery, a na rozdiel od mnohých iných sa tam dokázal presadiť a dosiahnuť hviezdnu kariéru.

Kto teda v skutočnosti bol Josef Mysliveček? Ako je možné, že sa mu tak rýchlo podarilo zaujať divákov najdôležitejších talianskych operných scén, najslávnejších interpretov, impresáriov aj samotných panovníkov a vystúpiť až na pomyselný vrchol medzi vtedajšími hudobnými skladateľmi? A ako je zároveň možné, že sa rovnako rýchlo dokázal vytratiť z ľudskej pamäte?

Film sa pokúša odpovedať na niektoré z týchto otázok a najmä pripomenúť tohto nášho hudobného velikána, o ktorom sa zachovalo len veľmi málo informácií. Kľúčovou súčasťou rozprávania sa preto stáva samotná hudba Josefa Myslivečka. Vďaka nej dokážu tvorcovia aspoň trochu poodkryť vnútorný svet jedného z najslávnejších českých skladateľov. Dokonalý hudobný zážitok divákom sprostredkujú tí najlepší súčasní hudobní interpreti barokovej hudby na čele s Václavom Luksom a Collegiom 1704. Do Benátok, Neapola a ďalších talianskych miest vtedajšej doby ich prenesú aj do detailov prepracované reálie vtedajšieho sveta, a to nielen kostýmy, ale aj celkom autentický výkon Vojtěcha Dyka v hlavnej úlohe, ktorý celú svoju úlohu odohrá v taliančine.

Zásadný vplyv na vznik filmu zohrala aj precízna odborná príprava. Petr Václav spolupracoval s celým radom popredných odborníkov na tvorbu a život Josefa Myslivečka, medzi ktorými môžeme menovať, napríklad, amerického muzikológa Daniela E. Freemana či českého hudobného historika Stanislava Bohadla. Na prácu na hudobnej zložke filmu mal určujúci vplyv dirigent a zakladateľ špičkového barokového orchestra Collegium 1704 Václav Luks. O dokonalé a autentické predvedenie Myslivečkových operných árií sa vo filme zaslúžili poprední svetoví operní sólisti, ako napríklad Philippe Jaroussky, Simona Šaturová, Raffaella Milanesi, Emőke Baráth či Krystian Adam. Scenár k filmu vznikol do značnej miery vďaka grantu francúzskej vlády, ktorá Petrovi Václavovi udelila prestížny Prix de Rome, ktorého súčasťou je štipendium v rímskej Ville Medici. Autor filmu tak mohol stráviť rok priamo v Taliansku, kde sa snažil v archívoch dohľadať všetky zmienky o Josefovi Myslivečkovi a tiež presne zmapovať miesta jeho pobytu na Apeninskom polostrove. Svoje poznatky potom dokázal využiť aj pri nakrúcaní dokumentárneho filmu o Josefovi Myslivečkovi Zpověď zapomenutého.            

Reálne historické postavy, ktoré sa vo filme objavia

Operná speváčka Caterina Gabrielli

(1730 – 1796)

Jedna z najslávnejších speváčok svojej doby, veľká hviezda vtedajšieho európskeho operného neba. Sopranistka, ktorá si svojím hlasom podmanila nielen talianskych divákov, ale angažmán získala napríklad aj vo Viedni, Londýne či v Petrohrade. Nezávislá umelkyňa aj žena, ktorá svoje okolie udivovala svojím veľmi samostatným a slobodomyseľným spôsobom života. Vypracovala sa až na samotný vrchol operného neba, hoci sama pochádzala z chudobných pomerov, jej prezývka La Cochetta – Kucháročka – odkazovala na povolanie Caterininho otca. Za svoje vystúpenia dostávala závratné honoráre, úplne neporovnateľné s príjmami hoci aj tých najvyhľadávanejších skladateľov, ku ktorým patril aj Josef Mysliveček. Napriek tomu na ňu vtedajšia spoločnosť po celý život pozerala zvrchu. Prispela k tomu aj skutočnosť, že sa nikdy nevydala a v takmer päťdesiatich rokoch porodila dcéru, ktorej otec nebol známy.  

Často vystupovala aj v operách Josefa Myslivečka, čo viedlo k špekuláciám o ich vzájomnom vzťahu. Nezachovali sa však nijaké doklady, ktoré by ich pomer potvrdzovali.

Neapolský kráľ Ferdinand IV.

(1751 – 1829)

Súbežne tiež vládol ako Ferdinand III., kráľ sicílsky a neskôr ako Ferdinand I., kráľ Obojakej Sicílie.

Príslušník rodu Bourbonovcov, ktorého jeho rodičia a starší brat zanechali samého v Neapole vo veku iba ôsmich rokov a presunuli sa do Španielska, kde jeho otec nastúpil na španielsky trón ako Karol III. Malý Ferdinand sa potuloval so svojimi rovesníkmi ulicami Neapola. Uvádza sa, že sa mu jeho vychovávatelia zámerne snažili zabrániť vo vzdelávaní, aby ho neskôr mohli lepšie ovládať. Spočiatku za neho vládla regentská rada, neskôr sa sám ujal moci v roku 1767. Svoj dvor veľakrát priviedol do rozpakov svojím výstredným správaním. Napriek tomu si s krátkymi prestávkami dokázal udržať vládu nad Neapolským i Sicílskym kráľovstvom až do svojej smrti v roku 1825.

Manželstvo s dcérou rakúskej cisárovnej Márie Terézie, Máriou Karolínou, síce nebolo šťastné, napriek tomu bolo veľmi bohaté na potomkov. Ferdinand IV. sa tak stal zakladateľom neapolsko-sicílskej vetvy Bourbonovcov, ktorá vládla v Neapole a na Sicílii až do začlenenia tohto územia do zjednoteného Talianska roku 1861.

Ferdinand IV. bol jedným z popredných objednávateľov prác hudobným skladateľom.

Leopold Mozart
a Wolfgang Amadeus Mozart

(1719 – 1787)

(1756 – 1791)

Leopold Mozart, muž, ktorý mal spočiatku k Myslivečkovi oveľa bližšie než jeho mladý syn. Sám bol dobrým hudobníkom a aj on komponoval hudbu a vyučoval ju aj svoje deti, Wolfganga a Máriu Annu. Veľmi skoro im obom vytýčil ich životnú dráhu a pozorne dohliadal na to, aby z nej ani jeden neuhol.  

O komplikovanom vzťahu, ktorý s ním mladý Amadeus mal, svedčí zachovaná rozsiahla korešpondencia. Z nej sa dozvedáme aj mnohé podrobnosti o ich vzťahu s Josefom Myslivečkom. Wolfgang prežil svojho otca iba o štyri roky.

Mysliveček a Mozart či Il Boemo a Amadeus?

Do povedomia širšej verejnosti sa Josef Mysliveček zapísal prostredníctvom romaneta Jakuba Arbesa. Ten Myslivečkovi prisúdil prídomok Il divino Boemo (Božský Čech) a podobne skreslil mnoho ďalších faktov z hudobníkovho života. Veľmi podobne je na tom so svojím historickým obrazom aj Wolfgang Amadeus Mozart. Väčšina laickej verejnosti čerpá informácie o jeho živote zo skvelého filmu Miloša Formana Amadeus. Ten vychádza z divadelnej hry Petra Shaffera, ktorý celkom vedome nevychádzal z historických faktov. V skutočnosti sa životy Mozarta a Myslivečka uberali cestami, ktoré sa niekoľkokrát preťali.
Zo zachovanej korešpondencie máme doložených hneď niekoľko stretnutí. Prvýkrát sa Mysliveček s Mozartom stretli v Bologni v roku 1770, naposledy v Mníchove roku 1777. V prvých rokoch sa jednalo o veľmi priateľský vzťah, keď mladý Mozart Myslivečka obdivoval a bol vďačný za skúsenosti, ktoré mu ohľadom hudobnej tvorby starší umelec odovzdával. Mysliveček sa dokonca pokúšal Mozartovi vďaka svojim konexiám zaistiť v Taliansku hudobné zákazky. To sa mu však nikdy nepodarilo, čo bol tiež dôvod neskoršieho ochladnutia jeho vzťahu s Wolfgangovým otcom Leopoldom.        

Až osudovo pôsobí porovnanie trajektórií uznania Myslivečka a Mozarta. O generáciu starší Čech sa dopracoval k hviezdnemu úspechu už za svojho života. Akokoľvek sa o niečo podobné neskôr pokúšal aj mladý Mozart, nikdy sa mu na nijakej talianskej opernej scéne nepodarilo výrazne preraziť. Posmrtné osudy si však obaja umelci takmer dokonale vymenili. Zatiaľ čo z Mozarta sa po smrti stal jeden z najuznávanejších svetových autorov, Mysliveček bol na viac ako dve storočia takmer dokonale zabudnutý.

Autori a obsadenie

Petr Václav

Scenár a réžia

Petr Václav je absolventom pražskej FAMU. Za film Pani Le Murie, ktorý získal Hlavnú cenu za dokumentárny film na Festivale filmových škôl v Mníchove, bol tiež navrhnutý na študentského Oscara. Jeho celovečerný debut Marian získal v roku 1996 množstvo cien v zahraničí, okrem iného Strieborného leoparda na MFF v Locarne, cenu za réžiu v Angers, Belforte, Teheráne, Bratislave a bol nominovaný na Českého leva.

Jeho ďalší film Paralelní světy bol finalistom scenáristickej súťaže NHK Award - Sundance a bol premietaný v súťažnej sekcii festivalu v San Sebastian. Film Cesta ven bol uvedený v roku 2014 na Filmovom festivale v Cannes, v sekcii ACID a stal sa tak po 23 rokoch prvou českou premiérou na tomto najvýznamnejšom filmovom festivale. Bol ocenený siedmimi Českými levmi vrátane kategórií najlepší film, scenár a réžia.

Dráma Nikdy nejsme sami (2017) získala divácku cenu Tagesspiegel Award na Festivale Berlinale a cenu za umelecký prínos na MFF v Káhire. Dokumentárny film  Zpověď zapomenutého získal cenu Fipa d´or na Festivale v Biarritz. Zatiaľ posledný Václavov počin, roadmovie Skokan, vstúpil do českých kín v júni 2017.

Vojtěch Dyk

Herec, predstaviteľ Josefa Myslivečka

Vojtěch Dyk je český herec a hudobník, študoval na pražskej DAMU, odbor činohra. Na doskách Národného divadla sa prvýkrát predstavil v hlavnej úlohe v klasickej hre Radúz a Mahulena (réžia Ján Antonín Pitínský). Značný ohlas vyvolalo aj jeho pôsobenie v Divadle v Dlouhé a divadle La Fabrika.

Do širšieho diváckeho povedomia sa dostal vďaka svojmu účinkovaniu v televíznych seriáloch Letiště, Velmi křehké vztahy a Pan profesor a vo filmoch Ženy v pokušení Jiřího Vejdělka alebo Tři bratři Jana Svěráka. Oba filmy patrili k najúspešnejším snímkam domácej kinematografie za niekoľko posledných rokov. V roku 2022 vstúpil do kín filmovou kritikou oceňovaný film Zpráva o záchraně mrtvého režiséra Václava Kadrnku.

Hudobní fanúšikovia Vojtecha Dyka poznajú ako frontmana hudobnej skupiny Nightwork av posledných rokoch aj vďaka jeho vlastnému projektu, kedy koncertuje s brnenskou skupinou B-Side Band.

Diego Romero

Kamera

Španielsky kameraman Diego Romero natáčal hrané aj dokumentárne filmy v mnohých krajinách sveta. Dlhodobo spolupracuje s režisérom Robertom Minervinim. Ich film The Other Side (2015) zaujal divákov súťažnej sekcie Un Certain Regard na Festivale v Cannes, zatiaľčo snímok What You Gonna Do When The World Is On Fire (2018) získal štyri ocenenia na Festivale v Benátkách.

Jan Macola

Producent

Po štúdiu medzinárodných vzťahov na FSV UK nastúpil Jan Macola v roku 2006 do spoločnosti Barrandov Studio. V tej pôsobil až to roku 2011 na pozícii Marketing Manager a posledné dva roky aj ako Head of Development and Coproductions. To mu umožnilo sa podrobne zoznámiť s praxou českého a medzinárodného filmového financovania. V roku 2012 založil Jan Macola vlastnú produkčnú spoločnosť Mimesis Film.

Jeho prvý producentský počin film Cesta ven vznikol v spolupráci s režisérom Petrom Václavom a po uvedení na filmovom festivale v Cannes v sekcii ACID získal množstvo ocenení, vrátane siedmich Českých levov, okrem iného za najlepší film udeľovaný producentovi filmu. Ich ďalším spoločným filmom bola dráma Nikdy nejsme sami. Film bol vybraný na festival Berlinale, kde získal divácke ocenenie za najlepší film v sekcii Forum.

Popri hranej tvorbe sa Jan Macola venuje aj dokumentárnym filmom. V roku 2017 získal spoločne s režisérom Miroslavom Jankom Českého leva za Normální autistický film. Jeho ďalšími producentskými počinmi sú dokumenty Na Sever, Zpověď zapomenutého, V Mosulu, Nebe. V roku 2016 Ján Macola spoločne so svojou ženou Alžbetou zrekonštruovali a znovuotvorili vršovické Kino Pilotov a založili distribučnú spoločnosť Pilot Film. Jan Macola je členom Českej filmovej a televíznej akadémie a medzinárodnej asociácie ACE Producers.

Václav Luks

Dirigent, hudobný poradca

Václav Luks  je zakladateľom pražského barokového orchestra Collegium 1704, študoval na Schole Cantorum Basiliensis vo švajčiarskom Bazileji.S Collegiom 1704 sa rýchlo presadil medzi elitnými svetovými orchestrami venujúcimi sa interpretácii hudby 17. a 18. storočia. Pravidelne hosťujú na prestížnych európskych festivaloch, ako je Salzburger Festspiele, Bachfest Leipzig, Chopin Festival Varšava, Lucerne Festival, Oude Muziek Utrecht, Händel-Festspiele Halle alebo na pódiách významných koncertných a operných domov - Opéra Royal de Versa Elbphilharmónia Hamburg, BOZAR v Bruseli atď.

V rokoch 2009 – 2022 Václav Luks s Collegiom 1704 realizoval štyri medzinárodné operné projekty: Händelovu operu Rinaldo, novodobú premiéru Myslivečkovej opery L'Olimpiade nominovanú na International Opera Awards 2014, novodobú premiéru Vivaldiho opery Arsilda, Regina di Ponto a inscenáciu Händelovej opery Alcina. Pod jeho vedením Collegium 1704 uviedlo Myslivečkove oratóriá La passione di Gesu Cristo v rámci MHF Pražská jar 2013 a Abramo ed Isacco na prestížnych Salzburger Festspiele 2022 a nahralo album s výberom Myslivečkových husľových koncertov s Leilou Schayegh.

„Zásadnou udalosťou v Myslivečkovej kariére bolo predvedenie jeho prvej opery písanej pre Teatro San Carlo v Neapole. Nie je známe, akým spôsobom získal nie príliš známy skladateľ exkluzívnu zákazku komponovať operu k narodeninám španielskeho kráľa Karola III., otca neapolského kráľa Ferdinanda I., ale triumfálny úspech premiéry 20. januára 1767 otvoril Myslivečkovi dvere najžiarivejšieho európskeho centra opery.“

(časopis Harmonie, júl 2013)

Sólisti

Philippe Jaroussky

Sólista

Francúzsky spevák Philippe Jaroussky je najobdivovanejším kontratenoristom svojej generácie. Vďaka jeho nahrávkam sa poslucháči majú možnosť zoznámiť s tvorbou mnohých významných skladateľov, ktorí komponovali v žánri talianskej opery seria. Natočil aj albumy zamerané na repertoár slávnych kastrátov, ako bol Carlo Broschi, prezývaný Farinelli. Nadviazal exkluzívnu spoluprácu so značkou Erato a za svoje nahrávky v tomto vydavateľstve získal rad ocenení. S nahrávkami Heroes (Vivaldiho operné árie) a La Dolce Fiamma (operné árie J. Ch. Bacha) získal štatút zlatej platne; jeho pocta Carestinimu (s le Concert d'Astrée a Emmanuelle Haïm) získala v roku 2009 ocenenie CD roka na Victoires de la Musique a Midem Classical Awards; jeho Stabat Mater so sopranistkou Juliou Ležnevou a I Barocchisti získala v roku 2014 International Classical Music Awards za najlepší barokový vokálny album a najlepší operný album. V posledných rokoch spolupracoval so speváčkami ako Cecilia Bartoli a Nathalie Stutzmann. V roku 2002 založil svoj vlastný barokový orchester Ensemble Artaserse, ktorého názov je odvodený od Vinciho rovnomennej opery Artaserse.

„Mysliveček mal veľký vplyv na vývoj štýlu vo svojej dobe. Bol modernista.“ (časopis Harmonie, máj 2019, rozhovor s Philippom Jarousskym)

Simona Šaturová

Sólistka

Sopranistka slovenského pôvodu Simona Šaturová je stálou hosťkou Théâtre de la Monnaie v Bruseli a často tiež spolupracuje s Aalto-Musiktheater v Essene a Oper Frankfurt. Mohli sme ju tiež počuť v Teatro Colón Buenos Aires, Megaron Athens, Théâtre du Châtelet v Paríži a v Opéra de Monte-Carlo. Z ďalších koncertných produkcií spomeňme napríklad vystúpenie v Carnegie Hall s Philadelphia Orchestra, účinkovanie na Salzburger Festspiele, spoluprácu s Toronto Symphony Orchestra, Orchestre de Paris, koncert pod vedením Ivána Fischera s Mníchovskou filharmóniou, novoročný koncert Haydnovho Stvorenia s Londýnskou filharmóniou pod taktovkou Ádáma Fischera alebo turné s Philippom Herreweghom a orchestrom Théâtre des Champs-Elysées. Je držiteľkou Ceny Nadácie Charlotty a Waltera Hamelovcov za vynikajúce spevácke výkony (Lübeck 2007) a ceny Thália za najlepší operný výkon v roku 2001. V inscenácii Myslivečkovej opery L’Olympiade (2013) v podaní Collegia 1704 pod vedením Václava Luksa stvárnila hlavnú ženskú postavu – princeznú Aristeu. V roku 2014 vydala CD nazvané Decade: Mozart & Mysliveček s opernými áriami oboch skladateľov, ktoré vznikli v rozmedzí jedného desaťročia, keď spolu boli v intenzívnom kontakte. Mnoho árií pre tento album bolo nahraných vo svetovej premiére.

Simona Šaturová o porovnaní Mozarta a Myslivečka: „Pred niekoľkými rokmi som mala možnosť nahrať nahrávku s oboma autormi, skladby sme vyberali z jednej dekády, keď bol Mysliveček na vrchole svojej tvorby a Mozart ešte len začínal. Bolo to nesmierne zaujímavé porovnanie. Odvtedy mám dojem, že Mozart na Myslivečka v podstate plynule nadviazal a rozvinul jeho vklad do nádherných diel.“ (časopis Harmonie, november 2021, rozhovor so Simonou Šaturovou)

Emőke Baráth

Sólistka

Maďarská sopranistka Emőke Baráth je mimoriadne žiadaná ako interpretka barokovej hudby a čoraz viac aj ako predstaviteľka mozartovských rolí. Úspešne spolupracuje s Bostonským festivalom starej hudby. Jej prvou nahrávkou s touto skupinou bol výber milostných duetov Agostina Steffaniho (vydavateľstvo CPO). V marci 2018 sa predstavila v Théâtre des Champs Élysées v úlohe Morgany v Händelovej Alcine s Ceciliou Bartoli a Philippom Jarousským za sprievodu Le Concert d'Astrée pod vedením Emmanuelle Haïm. V TCE spievala úlohu Amora v Gluckovej opere Orfeo ed Euridice po boku Philippa Jarousského a Patricie Petibon. V sezóne 2018/19 absolvovala okrem iného turné s Philippom Jarousskym a Ensemble Artaserse s programom Händelových milostných árií a duetov, Mozartovo Requiem na turné s orchestrom Théâtre des Champs-Élysées pod vedením Philippa Herrewegheho a debutovala s Royal Concertgebouw Orchestra pod vedením Williama Christieho. V roku 2018 začala dlhodobú spoluprácu s Warner Classics (Erato). Z jej nedávnych projektov môžeme spomenúť vydanie dvoch nahrávok: album s Händelovými áriami Dualità, ktorý nahrala s Philippom Jarousskym a jeho Ensemble Artaserse, a CD Voglio cantar, kde predstavuje okrem iného tvorbu významnej talianskej skladateľky 17. storočia Barbary Strozzi za sprievodu ansámblu Il Pomo d'Oro.

Raffaella Milanesi

Sólistka

Talianska sopranistka Raffaella Milanesi je jednou z najvyhľadávanejších sólistiek v oblasti barokovej hudby a venuje sa aj mozartovským rolám. Jej rozsiahla diskografia odráža impozantnú šírku jej repertoáru a jej vášeň pre objavovanie vzácnych a menej známych operných diel. To dokazujú napríklad nahrávky Capricciosa corretta Martína y Solera (Cilia) a Salieriho Grotta di Trofonio (Ofelia), obe s Les Talens Lyriques pod vedením Christopha Rousseta, alebo Vivaldiho Armida en el campo de Egitto (Erminia) s Concerto Italiano a Rinaldom Alessandrinim. Pre Deutsche Harmonia Mundi nahrala Gluckovu La Clemenza di Tito (Sesto) s L'Arte del Mondo pod taktovkou Wernera Ehrhardta a Pergolesiho L'Olimpiade(Aristea) s Academia Montis Regali pod vedením Alessandra De Marchiho. Vydala CD Handel – Cantate per il Cardinal Ottoboni pre značku Glossa a vystupuje ako Donna Anna na CD Don Giovanni vydanom spoločnosťou Warner Classics. V inscenácii Myslivečkovej opery L'Olimpiade (2013) v podaní Collegia 1704 pod vedením Václava Luksa stvárnila hlavnú mužskú postavu Megacla. Jej úloha v tejto opere je tiež zachytená v dokumente Petra Václava Zpověď zapomenutého.

Krystian Adam

Sólista

Poľský tenorista Krystian Adam má bohatý repertoár, zahŕňa diela od Monteverdiho, Purcella cez Händela k Mozartovi, Haydnovi, Gluckovi a Schubertovi. Nedávno stvárnil úlohu Gioconda v Rossiniho La Pietra del Paragone v Théâtre du Châtelet v Paríži pod vedením Jeana-Christopha Spinosiho, ďalej účinkoval v Monteverdiho Vespro della Beata Vergine s Monteverdi Choir a sirom Johnom Eliotom Gardinerom. Predstavil sa aj v Mozartovej opere Idomeneo v Covent Garden pod vedením Marca Minkowského a exceloval v titulnej úlohe v Monteverdiho Orfeovi pod vedením sira Johna Eliota Gardinera na turné v Spojených štátoch, v Londýne na BBC Proms a vo Versailles. Krystian Adam pravidelne spolupracuje s Václavom Luksom a Collegiom 1704, s ktorými sa českému publiku predstavil napríklad v úlohe Aminty v Myslivečkovej opere L'Olimpiade. Jeho úloha v tejto opere je tiež zachytená v dokumente Petra Václava Zpověď zapomenutého. Je zastúpený aj na prvej kompletnej českej nahrávke Händelovho Mesiáša, ktorú Collegium 1704 vydalo v roku 2019.

Scenár a réžia
Petr Václav
Kamera
Diego Romero
Umelecká maskérka
Andrea McDonald
Architekti
Irena Hradecká Luca Servino
Zvuk
Daniel Němec
Odborný poradca
Daniel E. Freeman
Hudba, hudobný poradca:
Václav Luks, Collegium 1704
Hlavné úlohy:
Vojtěch Dyk,
Barbara Ronchi, Elena Radonicich, Lana Vlady
Kostýmový výtvarník
Andrea Cavalletto
Sólisti:
Philippe Jaroussky, Emöke Baráth, Raffaella Milanesi, Simona Šaturová, Juan Sancho, Krystian Adam
Producent
Jan Macola, MimesisFilm (ČR)
Koproducenti
Česká televize
Marco Alessi — Dugong Films
Marek Urban — sentimentalfilm
Libor Winkler
Magiclab
Daniel Bergmann
Jan Menclík
Filmové lokácie

Film sa natáčal na mnohých unikátnych miestach

vrátane tých, kde Josef Mysliveček skutočne býval.

Divadelné scény

Zvláštnu pozornosť si zaslúží najmä natáčanie divadelných scén, pretože tie patrily k tým najkomplikovanejším.

Divadlo v meste Como (Taliansko)
Tu sa už v lete 2019, teda s ročným predstihom oproti ďalším scénam, natáčali všetky hudobné vystúpenia a zábery na divadelné javisko.  

Stavovské divadlo v Prahe
Možno ešte ťažšie natáčanie čakalo všetkých zúčastnených v Stavovskom divadle v Prahe, kde sa v roku 1982 nakrúcal aj film Amadeus Miloša Formana a konali sa v ňom premiéry dvoch Mozartových opier: Don Giovanni a La Clemenza di Tito. Josef Mysliveček v Stavovskom divadle nikdy v skutočnosti vystúpiť nemohol, lebo bolo dostavané a otvorené až po jeho smrti. Natáčanie scén do snímky Il Boemo sem bolo preložené z pôvodne vybraných priestorov v Taliansku, pretože ich využitiu zabránila covidová epidémia. Z tohto dôvodu sa v divadle mohlo natáčať, iba keď bolo prázdne, teda v noci, po skončení večerného predstavenia a pred ranným otvorením prevádzky.

Mahenovo divadlo v Brne
Presun natáčania do Stavovského divadla so sebou priniesol ešte jednu komplikáciu. Neapolské divadlo San Carlo, v ktorom prebehlo najslávnejšie prevedenie Myslivečkových opier, má totiž tzv. kráľovskú lóžu uprostred hľadiska, zatiaľ čo Stavovské divadlo má tieto čestné lóže umiestnené na krajoch, tesne vedľa javiska. Aby teda kráľ Ferdinand IV. mohol sedieť na správnom mieste, museli sa scény z jeho lóže dotáčať v brnenskom Mahenovom divadle.

Taliansko

Palazzo Negrone v Janove
Palác, patriaci rodine Negrone, ktorá v Janove sídli už od roku 1030. Podobnosť ich mena s názvom kokteilu Negroni (gin/sladký vermút a bitter) nie je čisto náhodná. Vymyslel ho totiž v roku 1919 člen rodu Camillo Negrone.

Palazzo Doria v Janove
Krásny stredoveký taliansky palác v historickom centre Janova, reprezentačné sídlo v samotnom strede bývalej Janovskej republiky.

Villa Gavoti v meste Albisola na pobreží Ligurského mora
Miesto, kadiaľ kráčali dejiny, na svet tu prišli hneď dvaja pápeži.

Villa Wirtz v Palerme
Prekrásna historická vila na ostrove Sicília.

Kanály v Benátkách
Dokonca aj covidové opatrenia môžu mať svoju kladnú stránku, vďaka nim mohol štáb natáčať na ľudoprázdnych benátskych kanáloch. V rovnakom čase sa tu mimochodom pohyboval aj Tom Cruise so štábom ďalšieho pokračovania filmovej série Mission Impossible.

Castellodi Thiene neďaleko Vicenzy
Pôvodne gotický hrad, ktorý v neskorších rekonštrukciách získal množstvo prvkov benátskeho paláca.

Ďalej sa Il Boemo natáčal napríklad v Neapole, kde Josef Mysliveček zažil chvíle svojej najväčšej slávy, a tiež v Ríme, kde zomrel v chudobe a zabudnutí. A tu tiež symbolicky padla aj posledná klapka filmu.

Česká republika

Kláštor Doksany
Natáčalo sa v barokových priestoroch kláštora, ktorý nájdete neďaleko Litoměřic.

Martinický palác
Bohato zdobený renesančný palác na Hradčanskom námestí v Prahe.

Karlov most v Prahe
Josef Mysliveček sa pravdepodobne narodil neďaleko Karlovho mosta na brehu Vltavy v Sovových mlynoch, ktoré svojho času, rovnako ako Kutilov mlyn (ktorý stál na mieste dnešnej Novotného lávky) patrily jeho rodine.

Lávka
Dnešná Novotného lávka neďaleko staromestského konca Karlovho mosta.

Colloredo-Mansfeldský palác
Barokový palác v pražskej Karlovej ulici.

Zámok Jaroměřice nad Rokytnou
Barokový areál zámku, v ktorom majú operné produkcie veľkú tradíciu – nájdete ho západne od Brna.

Zámok Bučovice
Ojedinelú zachovanú ukážku talianskej renesančnej architektúry nájdete na východ od Brna.  

Vychádzková trasa:

Po stopách Josefa Myslivečka

Ak budete mať záujem vydať sa po stopách Josefa Myslivečka, odporúčame vycházkovú trasu, ktorú sme pre vás pripravili v spolupráci s Prague City Tourism. Podrobnosti o trase nájdete tu.

Fotogaléria
S podporou
S podporou
Distributor
Producent
Koproducenti
S podporou
Mediální partneři
Partneři
Pod záštitou
Primátora hlavního města Prahy
Radní pro kulturu hlavního města Prahy
Zaujímavosti

Čo môžete počuť, vidieť, ale možno ste to nevedeli

Kolik stojí opera?

Natočiť výpravný historický film je vždy veľmi nákladná záležitost. Najmä ak tvorcovia chcú, aby všetko, na čo sa objektív kamery pozrie, pripomínalo dobu, v ktorej Josef Mysliveček svojou hudbou okúzľoval náročné talianske publikum. Cena za to je známa, v prípade Il Boemo ide o sumu 120 miliónov Kč. Tá z tejto snímky robí jeden z najdrahších českých projektov v celej histórii domácej kinematografie. Aj preto sa film pripravoval veľa rokov.

Jak se oblékají herci, ale hlavně herečky?

Naozaj dobre sa obliecť bolo aj v 18. storočí možné len pre tých skutočne dobre zaistených. Všetko sa, samozrejme, vyrábalo ručne, od tkania látok až po prišitie posledného gombíka. A s akou starostlivosťou! A čo potom, keď chcete ušiť úplne rovnaké šaty dnes v 21. storočí, s využitím celkom totožných látok aj ďalších postupov. Takúto toaletu naozaj nekúpite v nijakom nákupnom centre. Našťastie ale stále existujú manufaktúry, ktoré bez prerušenia fungujú už niekoľko storočí a dokážu aj dnes vyrobiť rovnaké látky, aké nosili Josef Mysliveček alebo Caterina Gabrielli. Pokiaľ sa ešte len chystáte na Il Boemo do kina, nájdite si chvíľku, zamerajte sa na niektorý z kostýmov a všimnite si, napríklad, to, ako sa na látke neuveriteľne láme svetlo. To na súčasných odevoch jednoducho neuvidíte. Za dokonalosť sa ale samozrejme platí, v tomto prípade vyšla jedna toaleta pre opernú divu až na 8 tisíc eur

Za svitu svící…

Elektrické osvetlenie bolo v druhej polovici 18. storočia hudbou vzdialenej budúcnosti, takže si aj počas najväčších spoločenských akcií museli vystačiť iba so svitom sviečok. Ako ale dosiahnuť to, aby aj pri natáčaní filmu kamera zachytila rovnakú atmosféru ako vtedy? Svetlo sviečok je veľmi špecifické a len veľmi ťažko sa nahrádza iným svetelným zdrojom. Zdanlivo jasná odpoveď je, že nie je nič jednoduchšie ako opäť použiť sviečky. Autentickosť tým nepochybne dosiahnete, ale verte, že jednoduché na tom nie je naozaj nič. Najmä, keď sa rozhodnete použiť celkom rovnaké sviečky, z identického vosku aj s knôtom z rovnakého materiálu ako v Myslivečkovej dobe. Jednak si musíte zaobstarať naozaj, ale naozaj veľa sviečok, na Il Boemo ich bolo nakoniec potrebných viac ako 4000. Potom sa však s nimi musíte naučiť správne pracovať. Čoskoro napríklad zistíte, že je oveľa praktickejšie skrátiť ich na polovicu, aby pri záberoch z inej kamery či pri opakovanom zábere sviečky zvláštnym spôsobom nemenili svoju veľkosť. To však znamená, že pred začiatkom záberu musíte zapáliť niekoľko desiatok sviečok naozaj veľmi rýchlo, aby vám tie prvé medzitým nedohoreli. A to niektoré z nich mali dva knôty, aby viac svietili. Nezostáva vám teda nič iné, než zriadiť novú pozíciu zapaľovača sviečok a obsadiť ju hneď dvoma šikovnými, a hlavne rýchlymi členmi štábu a vybaviť ich spoľahlivými a výkonnými plynovými zapaľovačmi. A potom im zakaždým vydať pokyn na štart, a s obdivom sledovať, ako sa títo nosiči ohňa rýchlo činia

Když film lahodí nejen oku

V životopisnom filme o hudobnom skladateľovi nemôže samozrejme chýbať ani hudba, najmä tá jeho. Aj preto v Il Boemo budeme počuť mnoho úryvkov z Myslivečkovýchoperných árií, a to v podaní najslávnejších súčasných operných sólistov a sólistiek ako Philippe Jaroussky, Simona Šaturová, Emöke Baráth a Raffaella Milanesi. Sprevádza ich špičkový hudobný súbor Collegium 1704, pod vedením dirigenta Václava Luksa, ktorý sa na filme zároveň podieľal ako odborný hudobný poradca. To by samo o sebe zaistilo divákom unikátny hudobný zážitok. Obdivuhodné však tiež je, že operné árie aj inštrumentálna hudba sa pri natáčaní nielenže prevádzkovali naživo, ale zároveň sa aj nahrávali

Babylon na place

V európskom kontexte nejde o nič mimoriadne, ale v českom prostredí je predsa len menej obvyklé, že sa pri nakrúcaní filmu zíde filmový štáb, ktorý sa skladá hneď z niekoľkých desiatok národností. Aj to je dôkaz, že Il Boemo sa čiastočne vymyká prevládajúcim trendom v českej kinematografii. Na druhú stranu môže toto zapojenie mnohých tvorcov a umelcov z najrôznejších krajín znamenať problémy v komunikácii pri natáčaní. To však už dávno vyriešilo používanie esperanta dnešnej doby, hlavným komunikačným jazykom na pľaci je jednoducho angličtina. A to aj v prípade, že natáčate český film v taliančine s českými a talianskymi hercami.

ILBOEMO

V kinách od 09. 03. 2023