OJOSEFOVI MYSLIVEČKOVI

Historický film o nejslavnějším českém umělci 18. století

Intro

Pražský rodák Josef Mysliveček (1737 – 1781) sa oproti všetkým očakávaniam dokázal vypracovať na jednu z popredných hudobných osobností v celej Európe. Vo svojej dobe bol najžiadanejším operným skladateľom v Taliansku a bez preháňania ho môžeme označiť za najslávnejšieho umelca českého pôvodu v 18. storočí. Spolupracoval s dobovými speváckymi hviezdami, stýkal sa s mocnými šľachticmi a ovplyvnil samotného Wolfganga Amadea Mozarta. Jeho hudba dodnes fascinuje poslucháčov svojou energiou, nápaditosťou aj citovou hĺbkou.

PRÍBEH

O Myslivečkovom živote toho môžeme s istotou povedať pomerne málo a do značnej miery zostáva zahalený tajomstvom – dobových dokumentov a listov je v porovnaní s inými skladateľmi poskromne, o jeho osobnom živote v dospelosti nevieme prakticky nič. Takmer v úplnosti sa nám však zachovala jeho hudba, ktorá sa nám doteraz prihovára s nesmiernou silou a výrečnosťou.

Detstvo a mladosť

Josef Mysliveček sa s najväčšou pravdepodobnosťou narodil v Sovových mlynoch na Kampe 9. marca 1737. Jeho otec bol zámožný a vplyvný mlynár Matěj Mysliveček. Aj Myslivečkova matka Anna Terézia pochádzala z mlynárskej rodiny. Okrem brata, dvojčaťa Jáchyma, mal Mysliveček ešte sestru Máriu Annu, ktorá v dospelosti vstúpila do kláštora. Jáchym sa až do smrti živil v Prahe ako mlynár.
 
S určitosťou vieme, že rodina bola zámožná a dobre zaopatrená. Myslivečkov otec kúpil okrem iného dom U Modrého šífu v Starom Meste (dnešná Melantrichova č. 13). Josef pravdepodobne navštevoval dominikánsku školu pri kostole sv. Egídia, kam zrejme dochádzal aj na lekcie hudby. Potom zrejme prešiel na jezuitskú školu v Klementine, kde sa kládol veľký dôraz na hudobnú prípravu študentov. Vieme, že sa zapísal na Karlo-Ferdinandovu univerzitu, ktorú však po prvom roku opustil, lebo „nedosiahol nijaký pokrok v logike“. Následne sa začal učiť za mlynára, kde študoval okrem iného hydrauliku a matematické predmety, ako sa od mlynárov vtedy vyžadovalo. Učenie úspešne dokončil, bol prijatý do pražského cechu ako mlynársky majster a začal pracovať v rodinných mlynoch.

Odchod do Talianska

Až do svojich dvadsiatich piatich rokov sa Mysliveček hudbe nijako sústredene nevenoval. Následne sa však náhle rozhodol zmeniť svoje životné plány a vydať sa na dráhu skladateľa a husľového virtuóza. Je možné, že ho v tomto rozhodnutí ovplyvnila aj skutočnosť, že v tom čase sa v Prahe po nútenej odmlke spôsobenej sedemročnou vojnou začali opäť uvádzať predstavenia talianskych opier, ktoré ho zrejme natoľko zaujali, že sa rozhodol sám sa v tomto žánri presadiť.

Najprv si doplnil hudobné vzdelanie v Prahe u Františka Václava Habermanna a Jozefa Segera. Prekvapivo rýchlo začal komponovať vlastné skladby – najstarším dochovaným dielom je vydarená Symfónia C dur. Talianske vzdelanie však bolo pre vtedajších operných skladateľov nevyhnutné a rovnako ako Mysliveček odišli do Talianska aj ďalší významní hudobníci pôvodom z českých krajín, napríklad Christoph Willibald Gluck, ktorý prežil detstvo a mladosť v Chřibskej pri Děčíne a na panstve Jezeří, či rodák z Mostu Florian Leopold Gassmann.

Mysliveček sa vybral do Talianska na jeseň roku 1763 s podporou významného mecenáša, grófa Vincenca z Valdštejna. Zamieril do Benátok, zrejme preto, že talianske opery, ktoré sa uvádzali v Prahe, a speváci, ktorí v nich účinkovali, často pochádzali práve z Benátok. V roku 1766, teda približne dva a pol roka po tom, ako prišiel do Benátok, sa v Bergame hrala jeho prvá opera Semiramide (Semiramis), ktorá sa stretla so značným úspechom a Myslivečkovi priniesla ďalšie príležitosti vrátane pozvania skomponovať operu pre Neapol.

Úspechy v Taliansku

Počas svojho pôsobenia v Taliansku Mysliveček cestoval z mesta do mesta, komponoval pre rôzne divadlá a nikdy neprijal stále miesto. Spojený bol najmä s neapolským divadlom Teatro San Carlo, čo bola najprestížnejšia európska scéna svojej doby, kde sa uvádzali talianske vážne opery. Práve v tomto významnom divadle sa uvádzalo viac Myslivečkových opier ako kdekoľvek inde. 

Myslivečkova prvá opera pre Neapol, Il Bellerofonte (Bellerofontés), sa stretla s nadšeným prijatím. V hlavných úlohách účinkovali tenorista Anton Raaff a sopranistka Caterina Gabrielli, dve z vtedajších najslávnejších operných hviezd, a Mysliveček s nimi často spolupracoval aj neskôr. K ďalším obľúbeným spolupracovníkom patril aj Luigi Marchesi, jeden z najobdivovanejších mužských sopranistov (kastrátov) tej doby. Vďaka priaznivému ohlasu opery nasledovali ďalšie zákazky pre celý rad talianskych divadiel vrátane Florencie, Ríma, Benátok, Turína a Bologne

Mysliveček dosiahol veľký úspech aj v Mníchove, kde sa v roku 1777 uvádzala jeho opera Ezio (Aetius) a tiež oratórium Isacco, figura del redentore (Izák, predobraz spasiteľa), o ktorom podľa listu Wolfganga Mozarta hovoril „celý Mníchov“ ešte aj o polroka neskôr. 

Mysliveček a Mozart

Mysliveček sa s Wolfgangom Mozartom a jeho otcom Leopoldom prvýkrát stretol v Bologni v roku 1770. V rokoch 1770 – 1778 sa Mysliveček spomína v dvadsatich ôsmich Mozartových zachovaných listoch, a aj toto značné množstvo korešpondencie zrejme predstavuje len zlomok. O skutočnom rozsahu osobných kontaktov i množstve listov sa môžeme len dohadovať.

V roku 1770 pracoval vtedy štrnásťročný Wolfgang Mozart na opere Mitridate, re di Ponto (Mitridates, pontský kráľ), ktorá sa mala uvádzať v Miláne. Mysliveček bol pre neho v tom čase významným mentorom, ktorý ho zoznámil s najnovšími trendmi v komponovaní talianskych vážnych opier. Mozartovho Mitridata môžeme bez preháňania opísať ako „myslivečkovské“ dielo a Mozart si pre svoju operu vypožičal množstvo hudobných nápadov z Myslivečkovej opery La Nitteti (Nittetis).

Naposledy sa Mysliveček a Wolfgang Mozart stretli v Mníchove, keď bol už Mysliveček vážne chorý a Mozart ho navštívil v nemocnici. O tomto stretnutí veľmi obsiahlo a dojemne píše v liste otcovi. Neskôr priateľstvo medzi Myslivečkom a Mozartovcami ochladlo, lebo Mysliveček nedokázal splniť svoj sľub a získať pre Wolfganga zákazku na operu pre Teatro San Carlo. 

Mozart sa k žánru vážnej opery znovu vrátil v závere svojho života, keď skomponoval operu La clemenza di Tito (Titova dobrotivosť), ktorá mala premiéru v pražskom Stavovskom divadle roku 1791 pri príležitosti korunovácie Leopolda II. českým kráľom. To isté libreto o sedemnásť rokov skôr zhudobnil aj Mysliveček.

Záver života

V posledných rokoch života trpel Mysliveček veľkými zdravotnými problémami a bolesťami, spôsobenými postupujúcou chorobou, s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o syfilis. Napriek tomu ďalej komponoval opery aj inštrumentálne skladby. Tri roky pred smrťou uviedol jednu zo svojich najlepších opier vôbec, L'Olimpiade, ktorá sa hrala na počesť sviatku španielskeho kráľa. Jeden z dobových komentárov k nej uvádza: Slávna ária „Se cerca, se dice“, najmä druhá časť „Che abisso di pene, lasciare il suo bene“, vyvolala úžas hraničiaci s búrlivým nadšením. Myslivečkovo zhudobnenie tejto árie je skutočne majstrovské dielo nanajvýš nádherného a výrečného vokálneho štýlu a používa úplne nový a veľmi zložitý doprovod.  

Okrem choroby Myslivečka postihla aj hmotná núdza a musel sa uchýliť k niekoľkým pôžičkám v banke pre chudobných. Nie je známe, kedy presne zomrel, ale zachoval sa záznam o pohrebe, ktorý sa konal v Ríme v kostole San Lorenzo in Lucina 4. februára 1781. Tento dátum bol čoskoro prijatý ako deň jeho smrti. Nezostal po ňom prakticky nijaký majetok a kňaz, ktorý zaznamenal jeho pohreb, pokladal Myslivečka za šesťdesiatpäťročného muža, zatiaľ čo v skutočnosti skladateľ nedosiahol ani štyridsaťštyri rokov.

Zostavené na základe knihy Daniela E. Freemana Il boemo: průvodce po životě a díle Josefa Myslivečka (Vyšehrad, 2021). 

IL DIVINO BOEMO

Keď sa povie Josef Mysliveček, mnohým Čechom sa ako prvá vybaví prezývka „Il divino Boemo“ – „božský Čech“, azda preto, že zdôrazňuje veľký úspech krajana v zahraničí. V skutočnosti je však toto priezvisko pravdivé len spolovice. V dobových dokumentoch je doložené, že v Taliansku sa Myslivečkovik hovorilo „Il Boemo“, teda „Čech“, a to z jednoduchého dôvodu, že české priezvisko sa Talianom ťažko vyslovovalo a vznikali z neho najrôznejšie skomoleniny. Podobné prezývky založené na mieste pôvodu si navyše vyslúžilo niekoľko významných skladateľov vrátane G. F. Händela (Il Sassone) či Baldassara Galuppiho (Il Buranello). Obľúbená legenda o „božskom Čechovi“ vychádza z poviedky spisovateľa Jakuba Arbesa „Il divino Boemo“, ktorá vyšla viac ako sto rokov po Myslivečkovej smrti. Následne sa spojenie „Il divino Boemo“ objavilo v názve mnohých diel o Myslivečkovom živote: od opery cez životopisný román až po televízny film. Nijaké dobové dôkazy pre túto prezývku však neexistujú. Na skutočnosti, že Mysliveček bol jedným z najobľúbenejších skladateľov v Taliansku svojej doby a tamojší poslucháči jeho hudbu skutočne zbožňovali, to však nič nemení

DIELO

Josef Mysliveček dosiahol majstrovstvo takmer vo všetkých hlavných hudobných žánroch svojej doby. Medzi svojimi súčasníkmi, ktorí tiež pôsobili v 60. a 70. rokoch 18. storočia, vyniká schopnosťou napísať jedny z najlepších vážnych opier svojej doby a zároveň mimoriadne vydarené koncerty, symfónie a komorné skladby. Myslivečkov hudobný štýl môžeme opísať ako pevne zakotvený v talianskom vkuse svojej doby, ale s mnohými stredoeurópskymi prvkami, ktoré si osvojil ešte počas štúdií v Prahe.

Opera

Skladatelia, ktorí chceli v 60. rokoch 18. storočia dosiahnuť najväčšiu slávu a úspech, sa museli presadiť na poli talianskej vážnej opery: opery seria. Vo svojej dobe to bol najprestížnejší a najoslnivejší hudobný druh, spájaný s veľkolepými spoločenskými udalosťami, ktorý sa tešil podpore najvýznačnejších európskych šľachticov a cirkevných hodnostárov. 

Myslivečkove opery sa uvádzali pri príležitosti významných udalostí v kráľovských rodinách a účinkovali v nich najslávnejší speváci a speváčky svojej doby ako Caterina Gabrielli, Luigi Marchesi či Anton Raaff. K jeho najúspešnejším operám patrí Bellerofonte (Bellerofontés), Il gran Tamerlano (Tamerlán Veľký), Romolo ed Ersilia(Romulus a Ersilia), L'Olimpiade (Olympiáda) a Adriano in Siria (Hadrián v Sýrii).

Mysliveček svoje opery komponoval na základe obľúbených libret. Jedným z najpopulárnejších autorov bol básnik Pietro Metastasio – práve z jeho pera pochádza šestnásť libret k Myslivečkovým operám z celkového počtu dvadsaťšesť. Zápletky týchto opier sa odohrávajú v ďalekých krajoch alebo v dávnych dobách a hrdinami sú, napríklad, rímski cisári a vojvodcovia či starovekí vladári. Operné zápletky často čerpali aj z klasických gréckych mýtov.

Okrem opery sa Mysliveček úspešne venoval aj komponovaniu oratórií, náboženských hudobných drám na biblické námety. Mysliveček počas siedmich rokov skomponoval osem oratórií, avšak iba k štyrom z nich sa dochovala partitúra: Tobia (Tobiáš), Adamo ed Eva (Adam a Eva), La passione di Gesu Cristo (Utrpenie a smrť Ježiša Krista) a Isacco, figura del redentore (Izák, predobraz spasiteľa). Práve posledné uvedené oratórium patrí k úplným vrcholom Myslivečkovej tvorby a v minulosti bolo mylne označované za dielo Wolfganga Mozarta.

Najprestížnejším žánrom v oblasti inštrumentálnej hudby bola v 60. a 70. rokoch 18. storočia symfónia. Mysliveček sa radí k popredným symfonikom svojej doby a medzi svojimi súčasníkmi v Taliansku bol bezkonkurenčne najlepší. Z jeho inštrumentálnych skladieb ďalej vynikajú, napríklad, husľové koncerty, sláčikové kvartety a kvintety, hobojové kvintety a oktety pre dychové nástroje

Zostavené na základe knihy Daniela E. Freemana Il boemo: průvodce po životě a díle Josefa Myslivečka (Vyšehrad, 2021). 

Nahrávky
Vokálna hudba:

Adamo ed Eva

Passacaille: 2019. Il gardellino, dir. Peter Van Heyghen, sol. V. Contaldo, L. Mancini, R. Mameli, A. Rossi. Album na webe vydavateľa. Spotify.

Simona Šaturová - Decade:
Mozart & Mysliveček

Nibiru: 2014. L’armonia terrena, dir. Zdeněk Klauda. Album na webe vydavateľa. Spotify.

Magdalena Kožená - Le belle immagini: Mozart – Gluck – Mysliveček

Deutsche Grammophon: 2001. Pražská filharmonie, dir. Michel Swierczewski. Album na webe vydavateľa. Spotify.

Inštrumentálna hudba:

Complete Violin Concertos

Supraphon: 2022. Dvořák Chamber Orchestra, dir. Libor Pešek, sol. Shizuka Ishikawa. Album na webe vydavateľa.

Oboe Quintets, String Quartets

Suprahon: 2021. Doležal Quartet, sol. Michaela Hrabánková. Album na webe vydavateľa.

Complete Music for Keyboard

Nicholas McGegan, sol. Clare Hammond. Album na webe vydavateľa. Spotify.

Violin Concertos

Accent: 2018. Collegium 1704, dir. Václav Luks, sol. Leila Schayegh. Album na webe orchestra. Spotify.

Knihy

Josef Mysliveček

Daniel E. Freeman (Vyšehrad, 2022). Možnosť kúpiť vo vydavateľstve Vyšehrad.

Il Boemo: průvodce po životě a díle Josefa Myslivečka

Daniel E. Freeman (Vyšehrad, 2021). Možnosť kúpiť vo vydavateľstve Vyšehrad.

Italská opera v mozartovské Praze

Marc Niubo (Karolinum, 2022). Možnosť zakúpiť vo vydavateľstve Karolinum.

JOSEF MYSLIVEČEK V ČESKEJ KULTÚRE

Josef Mysliveček pracoval v hudobnom prostredí vyžadujúcom neustály prísun nových diel, aby udržalo záujem poslucháčov, a preto neprekvapuje, že po smrti jeho ohlas rýchlo upadol. Navyše, postupne vychádzala z módy aj talianska vážna opera ako žáner. Niektoré Myslivečkove operné árie sa šírili v českých kostoloch a kláštoroch, kde sa opisovali s latinskými náboženskými textami, ale v 19. a v prvých desaťročiach 20. storočia sa jeho opery vôbec neuvádzali.

V priebehu 19. storočia začal o Myslivečkovom živote kolovať celý rad nepodložených informácií, najmä o jeho dobrodružnom živote. Viac ako sto rokov po skladateľovej smrti sa rozšírila prezývka „Il divino Boemo“, ktorá vychádza z názvu romaneta Jakuba Arbesa

Veľký nárast záujmu o Myslivečkovo dielo je badateľný najmä od 90. rokov 20. storočia, o čom svedčí počet nahrávok a inscenácií. V roku 2013 orchester Collegium 1704 pod vedením Václava Luksa predviedol v pražskom Národnom divadle Myslivečkovu operu L'Olimpiade v novodobej českej premiére s medzinárodným obsadením. Táto inscenácia bola nominovaná na prestížnu britskú cenu Opera Awards v kategórii znovuobjavené dielo. Nedávno zaradili Myslivečkove árie na svoje albumy najväčšie hviezdy súčasnej opernej scény ako Cecilia Bartoli, Joyce DiDonato a Ann Hallenberg

V roku 2015 prišiel do kín dokument režiséra Petra Václava Zpověď zapomenutého, ktorý prepája pátranie po Myslivečkovom osude a osobnosti na základe zachovaných dokumentov so zábermi zo skúšok z opery L'Olimpiade.

ILBOEMO

V kinách od 09. 03. 2023